Kamarátim sa so smrťou

03 · 02 · 21

Prečítate asi za: ( Počet slov: )

Túto kontroverznú tému nemôžeme len tak vytiahnuť na verejnosti a ak tak veľmi opatrne. Máme pocit, že je to veľmi osobná vec, o ktorej sa bojíme rozprávať aj sami so sebou, nie to ešte verejne. Vlastne aj myšlianku na ňu odháňame ako v lete komára. Je nám ľút,o keď niekto zomrie, lebo máme pocit, že sa stala strašná vec. Ale koho nám je skutočne ľúto?

 

Je smrť dobrá alebo zlá? Kedy si ju prajeme a kedy sa jej bojíme? Prečo je súčasťou života?

Rada sa podelím o svoju úvahu na tému smrť. Pred pár rokmi som čítala jednu knihu od Osha a na tému smrť má veľmi rozsiahli názor. Vtedy som sa rozhodla touto témou zaoberať viac. Nedočítala som ju celú, lebo veľa veciam som nerozumela. Je tam rozčítaná odložená na polici a čaká kedy budem pripravená na pokračovanie. Stretla som sa s ňou znova, keď som čítala niečo od budhu. Vtedy opisoval jednu metódu ako sa naučiť pravidelne zomierať. Nie počas meditácie, ale vedome si navodiť stav, že zajtra zomriem. Keď pocítim neodvrátiteľnosť smrti a krátkosť času, rozjasní sa moje vedomie. Čo ešte do zajtra potrebujem urobiť, aby som zomrela spokojná a vysporiadaná?

Pod tlakom tejto predstavy jasne vytúpia z podvedomia veci, ktoré potrebujú bezodkladné riešenie. Nasleduje ďalšia otázka: Je toto ten život, ktorý chcem žiť? Čakám na odpoveď, ktorá príde v podobe spokojnosti, alebo strachu, že niečo uniká mojej pozornosti. Tento tréning robím už asi 8 rokov. Nehovorím, že som absolutne spokojná vo svojom živote, ale toto mi pomáha,  aby som na nič podstatné v živote nezabudla, nech nič neľutujem, keď budem naozaj zomierať.

 

Nedávno som čítala ďalšiu knihu a v nej príbeh o smrti vo vzťahu. Príde mi, že sa to dá aplikať hádam na všetky oblasti života. Celý problém smrti sa mi vybavil v novom svetle. Smrť v mojom živote nie je len vtedy, keď ju zavolám na návštevu ku mne, je tu stále. Každý deň, každú minútu či sekundu môjho života. To, že som sa tvárila najskôr, že vlastne neexistuje a neskôr, že existuje len keď ju potrebujem, je čistá ilúzia. To, že niečo nechcem vidieť, neznamená, že to nie je. Ide o to, že vďaka nej v mojom vzťahu či živote nepotrebné alebo nefunkčné veci umierajú, aby sa mohli zrodiť nové. Veci, ktoré nefungujú, alebo ma trápia alebo sa ich snažím udržať nasilu vo svojom živote a vyčetpávajú ma, musím nechať umrieť. Moje postoje, moje názory, moje hodnotenia a posudzovania sa môžu meniť a ak majú vzniknúť nové, musia staré umrieť. Musím ich nechať ísť, musím ich pustiť. Odkedy som si tohto vedomá kamarátim sa so smrťou. Je so mnou stále a nielenže ju príjmam, ale ju aj velebím za tú prácu, ktorú pre mňa robí. A ešte niečo veľmi podstatné sa deje. Neplytvám svojím časom. Robím veci vedome. Aj oddychujem vedome. Rozjasnila moje každodenné vnímanie života. Cítim, život oveľa intenzívnejšie. Prúdi v mojom tele a napĺňa ma vďačnosťou, láskavosťou, energiou, už nemám pocit, že mi život uniká pomedzi prsty. Cítim, že svietim v tme.

 

A teraz sa môžem vrátiť k tej Oshovej knihe. Možno som už pripravená.

Páčil sa Vám článok?

KOMENTÁRE

1 komentár

  1. Filip

    Super článok👍

    Odpoveda

Odosla komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

MOŽNO VÁS ZAUJMÚ AJ INÉ ČLÁNKY

CHCEM SA DOZVEDIEŤ VIAC

O

cítim sa osamelo

O

nemôžem si nájsť partnera

O

mám strach

O

neviem sa rozhodnúť

O

mám závislosť

O

cítim hnev

O

cítim sa nešťastne

Využívame cookies, aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok.

Share This